Lúčne tance v jednej časti

Hudba Kryštof Záveský

Námet Margaréta Štofčíková

Dramaturgia Peter Maťo

Scénografia a kostýmová výprava Dáša Kinik

Svetelný dizajn Jozef Košík

Texty kolektív

Produkcia Michaela Košová

Choreografia: MA.KI / Margaréta Štofčíková, Jakub Slovák              

Tancujú

Barbara Černá / Babička Jahôdka

Kristína Kolorédyová / Mandragora

 Anna Kotyková / Púpava, Paviánka I.

Tamsin Anna Lubinda / Paviánka II, Ruža

Ema Macková / Samička, Sŕnča

Leonie Michálková / Slnečnica

Marianna Niciou / Popínavka

Ema Poliaková / Kala

Simona Hybenová / Samček Tkáčik Lýrochvostý, Kvetinár, Zvonček

Sprievodkyňe:

Alicka / Slnečnica I., Medvieďa, Detská riekanka I.

Laura / Slnečnica II., Vĺča, Detská riekanka II.

  

20. a 21. júna  2024  o 19:00 hod.

Synagóga Liptovský Mikuláš                                                

Dĺžka predstavenia je cca 50 min; bez prestávky

Veková prístupnosť je od 12-tich rokov

Hniloba produkuje život. Život produkuje (aj) krásu. Krása produkuje(aj) hnilobu. Tam kde kvitnú kvety, SVET sa USMIEVA!

Vznik inscenácie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

 Prvý obraz Lúka ! / Lúčne tance v siedmich výstupoch

Mandragora
Mandragora pochádza zo stredomoria. Počas stredoveku bola využívaná v čarodejníctve a mágii pre svoje psychoaktívne účinky, avšak magická sila bola tejto rastline pripisovaná aj kvôli zvláštnemu tvaru koreňa, ktorý pripomínal podzemných mužíkov. V čarodejníctve bola pridávaná do mastí, ktoré navodzovali halucinácie o lietaní. Figúrky z mandragorového koreňa ochraňovali ľudí pred chorobami a nosili im šťastie. Rovnako sa však verilo, že kto sa opovážil mandrargoru vykopať, zomrel na hrôzostrašný krik démona žijúceho v koreňoch mandragory.

Klinček
Klinček lesklý je trváca rastlina. Je to západokarpatský paleoendemit. Na Slovensku je zákonom chránený. Vytvára hustý porast nad ktorý rastú kvitnúce výhonky vysoké 10 až 30 cm s piatimi ružovými zúbkatými lupeňmi. Byľ nemá konáre, je holá. Kvitne v júli, opeľujú ju prevažne motýle. Rastie na skalách pri nízkych trávnych porastoch. Rastie v nadmorskej výške 1 360 – 1 675 m n. m., len na vápencovom podklade. Kvitne v júli a auguste.

Tkáčik lýrochvostý
Druh vtáka z čeľade Ploceidae. Vyskytuje sa v Keni a Tanzánii. Jeho prirodzeným biotopom sú subtropické alebo tropické vysokohorské pastviny a orná pôda. Hrozí mu strata biotopu. 
Pri dvorení samičke skáče z miesta do výšky. Samček, ktorý vyskočí najvyššie získa samičku.

Slnečnica
Je jednoročná  rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky s veľkým súkvetí. Stonka môže dorásť až do výšky 3 metrov. Koreňový systém slnečnice je mohutný, bohato rozkonárený, hlavný kolový koreň preniká do hĺbky 1,5 m a viac, čo umožňuje rastline prijímať vodu a živiny z hlbších vrstiev pôdy a dobre odolávať suchu.

Kala
Kala je ľudové pomenovanie pre kornútovky. Patrí medzi obľúbené hľuznaté rastliny pestované v záhrade alebo v nádobách. Využívajú sa rovnako aj v kyticiach ako rezané rastliny.
Bola použitá v celej histórií do mnohých obrazov a umeleckých diel a ako taká je spájaná so svätosťou, vierou a čistotou.

Púpava
Púpava je trvácna bylina s krátkym jednoduchým podzemkom, ktorý prechádza do mäsitého koreňa. Hoci sa púpava lekárska považuje skôr za burinu, samotný jej druhový názov napovedá, že ide o významnú liečivú rastlinu. Odporúčaná je najmä pri zápaloch močových ciest a obličkových kameňoch, prípadne pri zápaloch obličiek. Pozitívne účinky má však aj na tráviacu sústavu, takže ju možno užívať pri žalúdočných poruchách, prekyslení žalúdka a zápche.

Zvonček
Najčastejšie lúčny druh, rastie hlavne na kosených vlhkých nížinných a podhorských lúkach, pastvinách, okrajoch ciest a vo svetlých lesoch, obľubuje humózne, vlhké a na živiny bohaté, piesočnaté až hlinité pôdy, rozšírený od nížin po horský stupeň. Kvety sa otáčajú za najsilnejším svetlom.

Druhý obraz Spoločnosť! / Spoločenské tance v siedmich výstupoch

Paviánky

Riekanky

Čakanky
Čakanka obyčajná je prastará rastlina, známa v celej Európe od praveku a používanou našimi predkami v dávnej minulosti. Tento rastlinný druh má rôzne ľudové názvy: poľná cigória, modrokvet, pruská káva, cigorka, počestník, či koreň svätého Petra.Na Slovensku bola obľúbená najmä u pastierov. Zbierali nielen jej listy, ale aj korene. Podľa otvárania jej kvetu a podľa polohy slnka na oblohe vraj určovali čas.

Ohováračky

Liposukcia
Korzet

Agitka

Tretí obraz Hniloba! / Hnilobné tance v troch výstupoch

Sŕnča

Vyvrhnutie

Hniloba

Obrazy Lúka! / Lúčne tance; Spoločnosť na nej ! / Spoločenské tance;  Hnilobné procesy v nej ! / Hranice medzi tanečnicami a divákmi sa mažú, ocitneme sa v strede jednotlivých divadelných situácií.  Sme konfrontovaný inscenovanou realitou, či ilúziou?. Javiskový priestor sa mení v nekončiacu sa tancujúcu Lúku! plnú príbehov, klamstiev, lásky, svadobných kytíc, zrady, vôní jedla, tŕňov, plevelu, mlák, sŕn, medveďov, vlkov, plastových obalov, vosku, papiera, farieb… a ÚPRIMNOSTI!

Súvisiace obrázky: